Preskočiť na hlavný obsah

RECENZIA: Stratené svetlo (Jill Santopolová)

V živote narazíte na tisícky ľudí. Niektorých stretnete náhodne na ulici, iných v práci, v škole, kaviarni alebo v bare. A zatiaľ čo väčšina z nich váš život ovplyvní len minimálne, niektorí ostanú vo vašej mysli a v srdci navždy. Lucy by nikdy nepredpokladala, že jej jedenásty september zmení život. Nie však pádom dvojičiek. V tento deň totiž stretne Gaba, s ktorým sa rozhodne prežiť svoj život. Ich cesty sa však neraz rozídu: a zatiaľ čo sa Gabe  stane fotoreportérom a vyšlú ho na Stredný východ, Lucy ostane v New Yorku. Na tejto ceste ich delia celé kontinenty, no srdcia ich stále spájajú. Vraví sa, že láska hory prenáša. Avšak je to v prípade Lucy a Gaba možné? 

Keď som si prvýkrát prečítal anotáciu Strateného svetla, nečakal som, že by ma kniha dokázala výraznejšie zaskočiť. Dnes musím povedať, že ma tento román naozaj prekvapil. Stratené svetlo sa zaraďuje do oddychovej beletrie, ktorá nie je náročná. Aj napriek tomu bol ale autorkin štýl a spôsob, akým celý príbeh vyrozprávala, netradičný a inovatívny

"Niekedy robíme rozhodnutia, ktoré sa nám zdajú správne, ale neskôr, s odstupom času vidíme, že sme spravili chybu. Niektoré rozhodnutia sú však správne aj pri spätnom pohľade."

Spočiatku som si myslel, že sú prvé kapitoly iba akýmsi príhovorom, v ktorom autorka oslovuje svojho čitateľa. Po niekoľkých stranách mi však došlo, že je rovnakým štýlom písaná celá kniha a jednotlivé kapitoly sú spomienkami hlavnej postavy Lucy, ktorá sa prihovára Gabovi. Na tento spôsob rozprávania som si veľmi rýchlo zvykol. Čitateľ sa vďaka nemu cíti do príbehu zainteresovaný a intenzívnejšie tak vníma celú dejovú líniu. Viacerým okamihom a súvislostiam som najprv nerozumel, avšak neskôr mi všetky prepojenia začali dávať zmysel. Veľkým pozitívom je aj autorkin rozprávačský talent. Román napísala pútavo a takisto doň vložila množstvo hlbokých myšlienok. V závere navyše spomína všetky diela, ktoré ju inšpirovali.

"Život je skrátka život. Ocitáme sa v rôznych situáciách a vyberáme si, a preto sa nám stávajú také veci, aké sa nám stávajú. Zachytíme prúd, kým slúži nám."

Anotácia Strateného svetla môže v čitateľoch vyvolať dojem, že pôjde iba o presladený román s jednoduchým a predvídateľným dejom a stereotypným záverom, ktorý je už dopredu jasný. To však nie je prípad Santopolovej knihy. Námet a hlavné postavy Strateného svetla  sa síce podobajú na romantické knihy iných autoriek, no jeho spracovanie a záver sú úplne iné, než by ktokoľvek predpokladal. A práve to sa mi na tejto knihe páčilo a aj to je jeden z dôvodov, prečo sa k nej plánujem ešte v budúcnosti vrátiť. Som totiž presvedčený o tom, že vtedy ju budem (kvôli posledným kapitolám románu) vnímať už úplne inak. Nečakal som, že to poviem, no Stratené svetlo si ma získalo na plnej čiare. 

"Často myslím na to, ako po celý život získavame ľudí. Ľudí s veľkým L. Tých, ku ktorým sa utiekame v prípade núdze, o ktorých vieme, že sa na nich môžeme spoľahnúť. Ak máme šťastie, prvými sú naši rodičia. Potom súrodenci. Najlepší priateľ z detstva. Manžel."

Stratené svetlo nie je obyčajným románom. A ak ho niektorí obyčajným označia, dovolím si s nimi nesúhlasiť. Obyčajné dielo ma totiž zvyčajne neprinúti zamyslieť sa nad svojím životom a bytím. Neprinúti ma rozmýšľať nad vlastným osudom, ani nad tým, čo by som urobil, ak by som bol na mieste hlavných postáv tejto knihy. Neprinúti ma vžiť sa do roly tých, ktorých životné cesty sa rozišli úplne iným smerom – ani tých, ktorí museli opustiť svojich blízkych. Neprinúti ma rozmýšľať nad tým, ako sa mohli vtedy cítiť a aké náročné to pre nich muselo byť. Jill Stantopolová zvládla svoju autorskú úlohu na výbornú a ja len dúfam, že vás táto kniha dostane tak, ako dostala mňa. Prajem pekné čítanie! :-)

"To, čo je medzi nami, nie je perfektné, 
ale určite je to láska."

zdroj obrázkov: weheartit.com

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Rovnaké a predsa iné | VOX (Christina Dalcherová)

Si žena . Máš práva ako každá iná. Rodinu , deti, milujúceho manžela. Predsa len sa niečím od mužov odlišuješ. Za deň môžeš vysloviť iba sto slov . Vitaj vo svete Christiny Dalcherovej, ktorá napísala dystopický román VOX .  Doktorka Jean McClellanová , uznávaná vedkyňa, sa o politiku nikdy nezaujímala, preto prichádzajúcu zmenu nepostrehla . Keď vláda vyhlásila, že ženy smú vysloviť najviac sto slov denne, neverila tomu . To sa predsa nemôže stať, hovorila si. Nie v Amerike. Nie jej. Všetkým ženám a dievčatám bez rozdielu veku postupne nasadili na ruku náramok, slovomer . Ak prekročia povolený limit, zasiahne ich neznesiteľný elektrický výboj. Ženám zakázali pracovať , vzdelávať sa, združovať. Presadzuje sa patriarchálny systém, kde každý pozná svoje miesto . Od žien sa očakáva, že povedú domácnosť a budú oddanými, poslušnými manželkami . A na to je potrebná nanajvýš matematika. Nie hláskovanie, literatúra či reč . Predtým priemerná osoba hovorila šestnásť tisíc slov denne, te

Otec, ktorého nikdy nepoznala | recenzia knihy Keby som ťa našla (Ava Dellairová)

Cieľom azda každého spisovateľa je zaujať svojho čitateľa a prísť s niečím originálnym a pútavým. Fanúšikovia literatúry pre mladých môžu poznať Avu Dellaire najmä vďaka knihe Listy do neba , ktorá vyšla pred troma rokmi vo vydavateľstve Ikar . Dellaire v nej prišla s originálnym nápadom listov určených známym osobnostiam, ktorí už nežijú. Vo svojej druhej knihe autorka opäť prichádza s niečím nápaditým. Príbeh totiž vyrozprávala v dvoch líniách   –  z pohľadu sedemnásťročnej Angie a jej matky Marilyn, ktorá sa retrospektívne vracia do svojich sedemnástich, teda ešte pred narodením dcéry Angie.  Sedemnásťročná Angie žije len s mamou, otec zomrel ešte pred jej narodením . Mama o ňom takmer nehovorí, len sa zakaždým pri spomienke na lásku z mladosti rozplače . Jej dcéra dokonca nevie, ako otec vyzeral. Raz nájde v bielizníku hnedú obálku a pod ňou fotografiu. Je na nej usmiaty chlapec v objatí s veselým, bezstarostným dievčaťom . Dôjde jej, na koho sa pozerá. Nález Angie nedá

Keď v rukách držíte bohatstvo | Harry Potter fotočlánok

Pred pár dňami som vás informoval o tom, ako vydavateľstvo Ikar plánuje tretie vydanie Harryho Pottera - tentokrát v brožovanej väzbe s novými obálkami . Knihy uzreli svetlo sveta pred necelým týždňom a ja som sa postaral o to, aby som sa stal majiteľom prvých dvoch častí čo najskôr. Práve preto už dnes zdobia moju knižnicu a vždy keď okolo nej prechádzam, nemôžem sa vynadívať na ich obálky . Darmo, táto edícia sa grafikom naozaj podarila a zaujímavo vyzerá aj slovenské vydanie . Síce by som v takúto neskorú hodinu nemal, pripravil som pre vás obálkovú slintačku. Tak teda, dobrú chuť ! :-)           Určite väčšinu z vás poteší, že knihy sú pomerne kvalitné paperbacky , ktoré sa pri čítaní nelámu (pevne dúfam, že bude ich kvalita rovnaká aj pri štvrtej a piatej časti). Už teraz sa teším, kedy si na tieto knihy nájdem časť a budem mať možnosť si ich opäť prečítať - a tým pádom prežiť celé dobrodružstvo ešte raz. Kto sa ku mne pridá? :-) Leto je dosť dlhé, takže