pondelok, 26. júna 2017

Blogovanie ako radosť a prostriedok zisku | Natasha Courtenayová-Smithová: Blog za milión

Keby ste sa ma spýtali, kedy som si založil svoj prvý blog, odpovedal by som, že to bolo veľmi dávno. Keďže si presný dátum nepamätám, pozrel som sa teda do archívu. Môj prvý blog vznikol v lete roku 2011, teda pred šiestimi rokmi. Odvtedy som vyskúšal viaceré platformy a nakoniec skončil na blogspote, kde pôsobím dodnes. Blog som si založil preto, pretože sa mi páčila vízia podeliť sa so svojimi pocitmi z kníh aj s ostatnými čitateľmi. Takisto som rád navštevoval aj ďalšie slovenské blogy venované knihám. Písanie som považoval za jeden zo svojich koníčkov. A keďže som ich mal veľa a nikdy pri žiadnom dlho nevydržal, určite by som nepovedal, že blogovať budem tak dlho. 

"Spustiť blog je najľahšie, no udržiavať ho patrí medzi najťažšie veci na svete."

Začiatky boli pre mňa ťažké a asi najnáročnejším bolo hľadanie inšpirácie pre jednotlivé príspevky. Vo veľkej miere mi pomohli ostatní blogeri a celá knižná blogosféra ‒ či už v prípade štruktúry recenzií, rôznych meme alebo ohľadom tematických článkov. Bolo pre mňa ťažké prísť s niečím, čo tu ešte nebolo.  Aj toto je jeden z problémov, s ktorými musí bloger, ale aj každý, kto sa venuje písaniu, ustavične bojovať. Ako Natasha Courtenayová-Smithová spomína vo svojej publikácii Blog za milión (ktorá vychádza už zajtra), ide o jeden zo syndrómov každého blogera. A práve spomínaná kniha má blogerovi pomôcť, jednak pri založení blogu, pri tvorbe jeho obsahu, ale takisto aj pri využívaní sociálnych sietí a parametrov, vďaka ktorým sa stane blog pre svojho autora nielen vášňou a radosťou, ale aj prostriedkom zisku. Každý by predsa túžil vlastniť blog, ktorý mu vynesie milióny, no nie? Blog za milión nechce byť príručkou, poskytuje skôr všeobecný prehľad o jeho používaní a pochopení samotnej blogosféry. Kniha je prehľadne členená, v rámci jednotlivých kapitol môžeme nájsť ďalšie podkapitoly a text v odrážkach či tabuľky. 

"Ak vám naozaj záleží na tom, aby ste pri blogovaní dosiahli úspech ‒ či už osobný, alebo podnikateľský ‒, nemôžete uprednostniť jednu oblasť pred druhou. Musíte rozvíjať všetky naraz."

Asi najväčšou prednosťou tohto diela sú rozhovory s ľuďmi z praxe, ktorí vlastnia úspešné blogy. Aj to podporuje dôveryhodnosť a celkovú hodnotu knihy. Autorka nie je obyčajným človekom z ulice. Vyštudovala žurnalistiku a v súčasnosti sa venuje podnikaniu a digitálnym stratégiám. Vo svojom diele sa opiera o marketingové stratégie, vyvracia mýty a využíva mnohé štatistiky, ktoré ilustrujú jednotlivé fakty. Aj to je jeden z dôvodov, prečo bola pre mňa táto kniha zaujímavá. Treba však povedať, že ju ocenia najmä tí, ktorí si blog ešte len chcú založiť. Mohli by ste si povedať, že blogovať dokáže každý aj bez podobnej príručky. Pravdepodobne by ste mali pravdu, avšak dielo sa snaží svojmu čitateľovi poskytnúť rady, ako byť úspešným a ako na blogu zbohatnúť. Vlastniť blog a vlastniť úspešný blog (alebo vlog) sú totiž dve rozdielne veci. 

"Nerobte to pre cieľ, ale pre cestu, ktorá k nemu vedie."

Jeden z nedostatkov možno nájsť aj v prostredí, v ktorom táto kniha vychádza. Na Slovensku je totiž oveľa ťažšie vytvoriť doménu, ktorá bude svojmu autorovi vynášať "milióny". Situácia v Anglicku, kde publikácia pôvodne vyšla, je trochu iná, no i napriek tomu môže slovenský čitateľ a potenciálny autor blogu nájsť v knihe množstvo užitočných rád, ktoré mu pri blogovaní pomôžu. Dielo sa navyše zaoberá širokou škálou blogov ‒ od webových stránok venovaných životnému štýlu, cez módu až po blogy mamičiek, ktoré v súčasnosti zaznamenali úspech. Blogovanie nie je veľkou vedou. Dôležité je začať a nevzdávať sa po prvom mesiaci... Tak čo, ste pripravení? :-) 
zdroj obrázkov: zdroj, zdroj, zdroj
utorok, 20. júna 2017

RECENZIA: Komu možno veriť (Simon Booker)

Žijeme v dobe, kedy len ťažko dokážeme odhadnúť, kto vraví pravdu a komu môžeme naozaj veriť. Tvrdenia často ovplyvňujú emócie a z úst (nielen) politikov vychádzajú lži a polopravdy. Ústredným motívom románu Komu možno veriť, ktorý vyšiel vo vydavateľstve Ikar pred pár dňami v slovenskom preklade, je práve tematika dôvery, a to, aké náročné je prijať pravdu o tých, na ktorých nám záleží. 

Morgan Vine vždy snívala o kariére veľkej novinárky, ale osud chcel inak. Na vysokej škole otehotnela a vychovala neposlušnú dcéru Lissu. Jej manželstvo však skrachovalo. Čo ju ale trápi viac, jej láska z detstva, Danny Kilcannon, bol obvinený z vraždy nevlastnej štrnásťročnej dcéry, čo Morgan považuje za justičný omyl. Obetavo sa preto angažuje za jeho prepustenie. A zatiaľ čo všetko napohľad vyzerá pozitívne a Morgan potajomky dúfa v obnovenie starého romantického vzťahu, situácia sa odrazu skomplikuje. O niekoľko dní totiž jej dcéra Lissa bez stopy zmizne. Morgan náhle netuší, komu môže veriť. No čas beží, a v tejto hre je vzácna každá minúta... 

Na románe Komu možno veriť ma zaujalo hneď niekoľko faktov. Tým prvým bola informácia ‒ keďže študujem žurnalistiku ‒, že je ústrednou hrdinkou novinárka, ktorá sa angažuje do vyšetrovania prípadu. Prišlo mi to netradičné (minimálne na slovenské pomery). Meno Simon Booker bolo pre mňa však neznáme, no po krátkom vyhľadávaní som zistil, že je kniha Komu možno veriť jeho debutom. Písaniu sa ale venuje už dlho, keďže tvorí scenáre na profesionálnej úrovni. Musím povedať, že len málokedy narazím na autorov mužského pohlavia. O to viac som ostal prekvapený po zistení, že je kniha písaná zo ženského pohľadu. Bookerovi to však nerobilo žiaden problém. Síce bol pre mňa začiatok románu menej zaujímavý, neskôr ma zápletka príbehu zaujala viac a čítanie som si začal užívať.  

"Dá sa prežiť smrť vlastného dieťaťa? Aký zmysel 
má potom ďalej žiť?" 

Keď som pred chvíľou spomínal, že vo mne anotácia knihy zanechala netradičný dojem, podobné pocity som mal aj pri čítaní samotného príbehu. Autor sa s čitateľom doslova zahráva a až do poslednej chvíle ho drží v napätí. Zápletka sa navyše vyvíjala zvláštnym a nevšedným spôsobom ‒ a ja som sa musel neraz vrátiť späť, keďže som sa vo všetkých tých udalostiach, ktoré sa v príbehu odohrali, zamotal a stratil. Aj napriek tomu, že bol autorov štýl pútavý, som ale v románe narazil na niekoľko hluchých miest. A zatiaľ čo bol záver knihy zvládnutý na výbornú, prvé kapitoly a niekoľko momentov uprostred, ktoré vývoj príbehu spomaľovali, by si zaslúžili dodatočnú úpravu. Azda sa autor zo svojich chýb poučí v druhom pokračovaní série o Morgan Vine, ktoré môžeme v anglickom vydaní očakávať už o dva mesiace. Jeho názov bude Kill Me Twice

Komu možno veriť nie je klasickým krimi príbehom a takisto ani nenáročným oddychovým čítaním. Síce je kniha autorovým debutom, Simon Booker vytvoril zaujímavý príbeh, ktorý však nie je pre každého. Ak máte chuť na nevšednú zápletku a nebude vám prekážať, že sa budete musieť na čítane miestami viac sústrediť, mali by ste dať knihe šancu. Takisto aj vtedy, ak sami často neviete, komu máte veriť. Prajem pekné čítanie! 
zdroje obrázkov: zdroj, zdroj, zdroj

nedeľa, 11. júna 2017

RECENZIA: Nehľadaj ma (Gayle Formanová)

Meno Gayle Formanová nie je na Slovensku neznámy pojem. V preklade jej vyšli viaceré knihy pre mladých – Ak zostanem, Kam zmizla, Iba jeden deň či Bola som tu. Tentokrát však prichádza s knihou pre dospelých, ktorá prináša viditeľne iný príbeh. Román mal nižšie hodnotenie než tie predošlé, avšak keďže ma anotácia príbehu zaujala a knihy G. Formanovej patria medzi moje najobľúbenejšie, neváhal som a pustil sa aj do tej najnovšej. 

Štyridsiatnička Maribeth Kleinová žije veľmi rýchly život. Nevie, kde jej hlava stojí, a na nič nemá čas. Je typickým príkladom dokonalého workoholika, ktorý popri rodinných a osobných starostiach úplne zabúda na oddych. Domáce prostredie ju ubíja, manžel je priveľmi zaneprázdnený, dvojčatá si vyžadujú neustálu pozornosť. Až na to jedného dňa horko doplatí a prekoná infarkt. Spočiatku sa strachuje, či pre práceneschopnosť po operácii dokáže dobehnúť všetky povinnosti, ktoré na ňu čakajú, no potom si to uvedomí. Jej život nejde správnym smerom a najlepšie by bolo, keby utiekla od všetkého a od všetkých. A tak to urobí. 

"Opustiť rodinu nebola hračka. No zvládla to." 

Či ma zaujal autorkin štýl, azda nemusím ani spomínať. Gayle Formanová píše pútavo a veľmi dobre a aj to je jeden z dôvodov, prečo mám jej knihy tak rád. Aj v momentoch, keď sa dej vyvíjal pomalšie, totiž dokázala danú situáciu a zápletku vykresliť pútavo. Jednoducho povedané, ak sa aj v danej chvíli v knihe nič prevratné nedialo, jej čítanie som si aj napriek tomu užíval. A hoci je Nehľadaj ma trochu inou šálkou kávy, musím povedať, že ma kniha veľmi príjemne prekvapila. Autorka totiž poukazuje na to, aké škodlivé následky môže mať neustála zaneprázdnenosť a takisto aj na to, ako dokáže jedno rozhodnutie od základov zmeniť váš život. 

"Takto to v živote chodí. Ľudia vám vstupujú do života. Niektorí zostanú. Niektorí nie. Niektorí sa vám vzdialia nadobro, iní po čase prídu nazad." 

Treba však povedať, že odísť od rodiny, od malých detí, manžela a od všetkých povinností, je pomerne trúfalé a vo viacerých ohľadoch aj zbabelé. Neraz som to hlavnej hrdinke vyčítal. Počas života však prídu mnohé momenty, kedy máme chuť sa všetkého vzdať a jednoducho utiecť. Je iba otázkou, koľkí z nás to naozaj dokážu. Gayle Formanová mala svoj príbeh ale dokonale premyslený a až do samého konca som nedokázal predpovedať, ako to celé nakoniec dopadne. Oceňujem najmä napínavý záver a nečakaný zvrat, ktorý do príbehu autorka vložila. A síce má Nehľadaj ma o niečo nižšie hodnotenie než predošlé knihy, musím povedať, že ma zaujalo rovnako, ak nie o trochu viac. Najmä pre originálny nápad a posolstvo, ktoré do svojho diela Formanová vložila. Práve vďaka nemu sa z napohľad oddychovej knihy (ako stvorenej na letnú dovolenku) stal príbeh, ktorý zaujme aj náročnejšieho čitateľa. 

"Pobozkali sa a bolo to, akoby niekto nahodil poistky v dávno opustenom dome: dlho nepoužívaná elektrina sa nielenže prebudila, ale svetlá zažiarili ešte jasnejšie." 

Dejová línia knihy Nehľadaj ma nie je príliš zložitá a autorka stavila najmä na jednoduchosť a nenáročnosť. Aj napriek tomu si však príbeh dopredu veľmi dobre premyslela, aby v závere románu čitateľa prekvapila nečakanými odhaleniami. Musím povedať, že ma kniha veľmi príjemne prekvapila a rozhodne ju odporúčam aj vám – v prípade, že hľadáte oddychové čítanie na leto, ktoré vám spríjemní voľné chvíle. Azda sa vám bude páčiť rovnako ako mne. Prajem pekné čítanie! :-) 

"Jej život sa ešte len formoval. Ako hojaca jazva. Alebo ako rozpísaný príbeh." 


Zdroj obrázkov: zdroj, zdroj, zdroj.
utorok, 23. mája 2017

RECENZIA: Kvet (Elizabeth Craftová, Shea Olsenová)

Ako čitateľ a fanúšik literatúry pre mladých som zažil množstvo "knižných ošiaľov". Či to bola Twilight sága, Hry o život, Divergencia či séria After (ktorej ošiaľ, ťažko povedať, či vďaka prepojenosti s mládežníckou kapelou One Direction, trvá dodnes), vždy som počul o týchto knihách z každej strany. Najmä spomínanú sériu After mi pripomenula anotácia diela Kvet, o ktorej som počul už viackrát pred samotným vydaním románu. Obyčajné stredoškolské dievča sa zaľúbi do rockovej hviezdy a práve táto láska obráti celý jej život naruby. Znie to ako príliš veľké klišé, no i napriek tomu mala anotácia románu Kvet niečo do seba, čo ma prinútilo si toto dielo prečítať. Možno to bola zvedavosť, či sa na Slovensko dostáva nové After. V neposlednom rade ma zaujala farebná značka "15+", ktorú som v takejto forme videl na YOLi knihách po prvýkrát. S odstupom času musím povedať, že som od tohto románu očakával viac. Ak by som mal však 15, pravdepodobne by som bol z neho nadšený. Aj preto je veľmi dôležité, z akého uhla sa na túto knihu budete pozerať – a hoci je román vo viacerých ohľadoch svojský a niektoré vecí mu o chvíľu vytknem, mnohých čitateľov zaujme.

"Láska je zničujúca. Berie človeku úplne všetko." 

Ide o klasickú romancu medzi dvoma mladými ľuďmi  – Charlotte, ktorá pracuje v kvetinárstve, a Tatom, z ktorého sa vykľuje hudobná star. Hneď na úvod musím povedať, že ma prvé strany románu mierne znepokojili. Nedokázal som sa dostať do tohto príbehu a mal som navyše pocit, akoby kniha nebola určená pre mňa. Po niekoľkých stranách ma však na Kvete niečo zaujalo a kniha ma začala baviť o trochu viac. Aj napriek tomu mi však prekážalo niekoľko detailov, najmä čo sa týka hlavných postáv. Neraz ma totiž rozčuľovalo správanie hlavnej hrdinky Charlotte, ktorá často vystupovala naivne a nerozvážne. Hoci jej Tate ubližoval, aj tak bez neho nedokázala žiť. Častokrát si protirečila a síce sa spomínaný Tate, ktorý je klišoidným stvárnením americkej hviezdy, po ktorom túži každé jedno pubertálne dievča, v knihe príliš neprejavoval, Charlotte ako prototyp zlej hrdinky príbehu úplne stačila.

"Nepotrebujem jeho ochranu. Ako som mu dnes večer povedala: rozhodujem sa sama. A preberám zodpovednosť aj za svoje omyly." 

Odhliadnuc od toho mal ale román aj niekoľko svetlých momentov. Veľký plus vidím najmä v pútavom štýle autoriek, vďaka ktorému sa kniha čítala rýchlo a plynulo. Musím takisto pochváliť aj to, že spisovateľská dvojica nechala v príbehu určité otázky otvorené – a teda núti čitateľa, aby si niektoré súvislosti domyslel sám (prípadne si kúpil pokračovanie). Aj napriek spomínanému príjemnému štýlu ale kniha obsahovala niekoľko hluchých miest. Je však dôležité, z akého uhla sa na tento príbeh pozeráte. Pre vekovú kategóriu 15+ (ba o rok či dva menej) môže byť kniha trhákom. V mojom prípade som očakával akési posolstvo, ktoré by mi niečo dalo. A aj keď množstvo čitateľov tvrdí, že podobné diela v sebe žiadne posolstvo nemajú, nesúhlasím s nimi. 

"Náhle je mi všetko jedno. Pravidlá, hranice aj obmedzenia. Dokonca aj moje vlastné. Jediné, čo chcem, je on." 

Ak budete od knihy očakávať priemerné oddychové čítanie, ktoré neprináša svetoborný príbeh, román vás môže vo viacerých ohľadoch prekvapiť. Treba však povedať, že ide naozaj o príbeh pre nenáročných (a najmä mladších) čitateľov, ktorí prežívajú prvé lásky a sklamania, ktoré po nich často prichádzajú. Ja som mal na knihu očakávania vyššie, no ako som povedal, určitú skupinu fanúšikov romantických príbehov toto dielo dozaista zaujme. Ak patríte medzi nich aj vy, tak prajem pekné čítanie! Román vychádza práve dnes a ak ho ešte nenájdete vo svojom obľúbenom kníhkupectve, môžete si ho objednať kliknutím na obrázok nižšie.

Zdroj obrázkov: zdroj, zdroj, zdroj
sobota, 13. mája 2017

RECENZIA: Skôr než odídeš (Clare Swatmanová)

Počas života človek prežije rôzne chvíle, ktoré mu nie sú po chuti a ktoré by najradšej zo svojich spomienok vymazal. Zoe a Ed to nemali vo vzťahu jednoduché a prešli si rôznymi prekážkami, problémami či nezhodami. Aj napriek tomu ale vždy kráčali spolu jedným smerom. Po rokoch sa v ich živote vystriedalo všetko – láska, šťastie, hádky, zúfalstvo i zmierenie, a zdá sa, že ich krásnej budúcnosti už nič nestojí v ceste. V jeden deň však Ed zahynie pri tragickej nehode a Zoe tomu nedokáže uveriť. Dala by čokoľvek za to, aby mohla vrátiť čas a zmeniť ich osud. A potom sa niečo naozaj stane – Zoe sa vráti späť v čase, netušiac, či to, čo sa jej odohráva pred očami, je naozaj skutočné. Je však možné zmeniť to, čo sa už raz stalo? Tak či onak ale dostáva možnosť prežiť ešte raz ich spoločné momenty a povedať Edovi to, čo mu povedať nestihla

"Mala som byť šťastná, že som napravila škody, a tešiť sa, že sa to konečne medzi nami zmení. Neubránila som sa však obavám, že sa to môže skončiť ako predtým a napriek mojim pokusom pôjde všetko ako v minulosti. Že nakoniec Edovi opäť ublížim."

Skôr než odídeš je debutom anglickej spisovateľky Clare Swaftmanovej, ktorá je na Slovensku a takisto aj vo svete pomerne neznámou autorkou. Keď som však čítal túto knihu a niekomu o nej povedal, často som sa stretol s tým, že si ľudia zamieňali Skôr než odídeš s Ak zostanem (Zostaň so mnou), ktorá pochádza z pera Gayle Formanovej a ktorá zároveň patrí medzi moje obľúbené autorky. A práve vďaka tejto podobnosti som sa ku knihe dostal aj ja. Okrem názvu ma zaujala aj jednoduchá obálka, a preto som sa rozhodol dať knihe šancu. Spočiatku som však netušil, že hlavná dejová línia príbehu bude založená na akomsi návrate v čase. Kniha totiž nie je zaradená do kategórie fantasy, a preto mi to bolo čudné. Neskôr som ale všetko dobre pochopil a oceňujem pomerne originálny námet autorky aj napriek tomu, že ide o debutový román.

Autorka potrebovala určitý čas, pokým sa dejová línia rozbehla. Na druhej strane však musím pochváliť dobrú organizovanosť príbehu a takisto aj jednotlivých myšlienok, ktoré vkladala do svojho románu. Ďalším faktom, ktorý som ocenil, bolo chronologické usporiadanie jednotlivých udalostí, ku ktorým sa Swatmanová v kapitolách príbehu vracala. Práve preto nebolo potrebné nad "presunmi v čase" príliš rozmýšľať a takisto nepôsobili ani chaoticky. Čo však knihe musím vytknúť, sú hluché miesta, ktorým sa autorka nedokázala vyvarovať. Síce mal príbeh pomerne rýchly spád, boli v ňom miesta, pri ktorých som sa nudil a ktoré by bolo z knihy vhodné vyškrtnúť. Záver príbehu ma však prekvapil a ocenil som najmä fakt, že sa autorka neuchýlila ku klišé. 

"Pozorovala som svoj obraz v zrkadle, ako sa zahmlieval a črty sa postupne rozmazávali. Bolo to po prvý raz v ten deň, čo som bola chvíľu sama a uverila, že naozaj budem šťastná."

Celkovo možno Skôr než odídeš označiť ako príjemné oddychové čítanie, ktoré síce neprináša dychberúci príbeh, s ktorým by ste sa nikdy predtým nestretli, no i napriek tomu vám spríjemní voľné chvíle. Mňa čítanie tohto románu bavilo, a aj keď mal zopár nedostatkov, rozhodne neľutujem, že som sa k tejto knihe dostal. Blíži sa dovolenkové obdobie a aj toto je jedna z oddychoviek, ktoré by vo vašej knižnej výbave nemala chýbať. Prajem pekné čítanie! :-) 

Zdroje obrázkov: zdroj, zdroj, zdroj.

piatok, 12. mája 2017

Tri roky na krídlach príbehov | YOLi piknik v Bratislave

Fantasy séria Half Bad (Polozlý), Prozreteľnosť od obľúbenej americkej autorky Jamie McGuire či nové vydanie Greenovej knihy Na vine sú hviezdy. To je trojica titulov, ktorými na Slovensku pred troma rokmi odštartovala značka YOLi vydavateľstva Ikar, ktorej hlavnou myšlienkou bolo prinášať literatúru pre mladých dospelých čitateľov. A zatiaľ čo sa tento projekt rozbiehal opatrne, dnes má YOLi na konte šesťdesiat voňavých paperbackov. Keď som sa v kútiku duše pred troma rokmi radoval, že konečne prichádza niečo ako stvorené pre mňa (spojenie YA literatúry a mojich obľúbených paperbackov nemohlo predsa nič pokaziť), ani som netušil, že dnes budem písať tento článok – po tom, ako som mal možnosť spoznať sa s ľuďmi, ktorí za celým týmto projektom stáli. Piknik sa uskutočnil v Bratislavskej Medickej záhrade a okrem nás, blogerov, sa ho zúčastnili aj výhercovia YOLi súťaže, ktorá prebiehala celý minulý týždeň. 

A aký by to bol piknik bez sladkého občerstvenia? Okrem skvelého počasia na nás totiž čakala kopa drobností. "Zaváranínové" poháre so sviežou  limonádou, výborný koláč a puding od Anety (ktorá sa o nás starala ako o vlastné deti – ďakujeme! :D),  muffiny a ďalšie sladkosti, ktoré nám vyčarili úsmev. A samozrejme kopec kníh, darčekov a cien, ktoré sme si rozdelili po krátkom kvíze. Bolo to jednoducho popoludnie, ktoré sa veľmi rýchlo vrylo do mojej pamäte, a určite tam ešte dlho ostane. Najmä vďaka príjemnej priateľskej atmosfére a programu, ktorý si pre nás YOLáci s láskou pripravili. 

V krátkych blokoch sa nám predstavili dvaja slovenskí autori – Peter Opet, člen kapely Polemic a autor knihy Život Adama, a Nina Protušová, ktorá napísala Čiernu schránku, jednu z YOLi kníh. Zistili sme, čo ich inšpirovalo pri písaní kníh, a takisto nám obaja dali cenné rady, ktoré môžu pomôcť začínajúcim autorom. V osobitnom bloku nám predstavil svoju prácu aj Milan Buno z vydavateľstva Ikar, vďaka ktorému sa dostávajú jednotlivé knižky do povedomia vás – čitateľov, a slovenských médií.
Na záver by som ešte raz chcel poďakovať YOLi, že som mal možnosť zúčastniť sa tejto vydarenej akcie a spoznať tých, ktorí stoja za vydávaním "yoláčov", ako ich interne nazývajú. A k výročiu prajem všetko najlepšie, ešte ďalšie desiatky vydaných kníh a spokojných čitateľov! :-) 

Zdroj obrázkov: zdroj, vlastné fotografie. 
utorok, 18. apríla 2017

RECENZIA: Tisíc chlapčenských bozkov (Tillie Cole)

Mnohí ľudia tvrdia, že romantické knihy sú určené len dievčatám v puberte a ženám, ktoré v nich hľadajú útechu po namáhavom dni strávenom v práci. Tvrdia, že takéto knihy prinášajú iba plytký príbeh, ktorý neprichádza s ničím novým. Keď som na internete prvýkrát zahliadol Tisíc chlapčenských bozkov, považoval som túto knihu za obyčajný román pre mladých dospelých, ktorý bude dozaista kópiou desiatok podobných kníh, ktoré za posledné roky vyšli. V tej chvíli som netušil, ako veľmi sa mýlim. Tisíc chlapčenských bozkov totiž v žiadnom prípade nie je kniha iba pre dievčatá v puberte a už vôbec neprináša plytký príbeh, ktorý sa vyskytuje v každom druhom románe v kníhkupectve. Hoci autorka hovorí o láske dvoch mladých ľudí, vo svojom diele sa zamýšľa nad krátkosťou ľudského života a nad tým, aké dôležité je užívať si každý jeden moment. Nikdy neviete, čo vám jedného dňa skríži cestu. Ktoré rozhodnutie váš život od základov zmení. Niektoré veci jednoducho ovplyvniť nemôžeme a práve na tomto fakte autorka postavila celý svoj príbeh. 

„Bola iná ako všetky ostatné dievčatá v triede. Poppy bola osobitá, nie populárna. Netrápilo ju, čo si o nej ľudia myslia. Hrala na čele, lebo to zbožňovala. Čítala knihy, učila sa, lebo ju to bavilo, zobúdzala sa pred úsvitom, len aby ho mohla sledovať. To bol dôvod, prečo bola mojím všetkým. Moja navždy. Lebo bola jedinečná. Jedinečná v meste plnom hlupákov ako cez kopirák.“

Predstavte si, že by ste dostali špeciálnu úlohu: do zaváraninového pohára nazbierať tisíc bozkov – a každý jeden z nich si zaznamenať. Tisíc papierových srdiečok má zabezpečiť to, že si na staré kolená spomeniete na každý jeden z bozkov, ktoré ste dostali, a dospejete k názoru, že ste svoj život prežili šťastne. Celkom netradičná úloha, čo poviete? Mladá Poppy sa jej však zhostí statočne a aj v tých najťažších životných chvíľach nestráca nádej, že úloha, ktorú dostala od svojej babky, sa jej podarí splniť. Tisíc chlapčenských bozkovsmutným, no zároveň veselým príbehom. Obsahujú momenty, ktoré vás možno rozplačú, no takisto aj momenty, vďaka ktorým sa na chvíľu pozastavíte a zamyslíte sa nad tým, či váš život ide správnym smerom. Bolo vidieť, že autorka do knihy vložila kúsok zo seba a že sa inšpirovala vlastnostnou skúsenosťou. 

„Mala som zlomené srdce pre srdce, ktoré som práve 
zlomila. Srdce, ktoré som sa snažila zachrániť.“

Síce sa skôr vyhýbam smutným príbehom, som rád, že som to v prípade tejto knihy riskol. Klamal by som, ak by som Tisíc chlapčenských bozkov neoznačil za jeden z najlepších románov, ktoré som za posledný rok čítal. Stretol som sa totiž s desiatkami kníh, ktoré mali vynikajúcu myšlienku, avšak štýl, ktorým boli tieto diela písané, si moju pozornosť nezískal. Tillie Coleová ma ale zaujala už po niekoľkých stranách. Autorka stavila na jednoduchosť vyjadrovania a hoci je táto kniha určená skôr mladému čitateľovi, nasilu nepchala do prehovorov postáv mega štýlové a slangové slová. Práve naopak, kniha pôsobila prirodzeným dojmom a mala niečo do seba. Páčilo sa mi, že autorka rozvinula do hĺbky charaktery oboch hlavných postáv a vo veľkej miere sa zameriavala aj na vykreslenie ich emócií, ktoré v tomto príbehu zohrávajú dôležitú rolu. 

„...najlepšie veci umierajú rýchlo, ako čerešňové kvety. Pretože niečo
 také krásne nemôže trvať navždy, nemalo by trvať navždy. 
Zostávajú len na krátky moment, aby nám pripomenuli, aký je 
život vzácny, kým neodídu tak rýchlo, ako prišli. Viac nás učí 
to, čo trvá len krátko, ako niečo, čo trvá navždy.“

Mám rád knihy, ktoré v sebe nesú pekné myšlienky a ktoré vo mne po prečítaní niečo zanechajú. Tisíc chlapčenských bozkov nie je príbeh, v ktorom nájdete do detailov prepracované dejové línie, ktoré sa navzájom prelínajú. V knihe nenájdete ani zložité pasáže, ktoré by si vyžadovali vašu zvýšenú pozornosť. Čo však v tomto románe nájdete, je príbeh, ktorý vás chytí za srdce. Môže vám to pripadať ako klišé a vôbec mi nemusíte veriť. No dúfam, že tí, ktorí mojim slovám uveria, si knihu užijú minimálne tak, ako sa to podarilo mne. Tisíc chlapčenských bozkov vychádza práve dnes a ja vám prajem pekné čítanie! :-)


Zdroje obrázkov: zdroj, zdroj, zdroj
sobota, 15. apríla 2017

Bozky, ktoré zmenia váš život | ukážka z knihy
Tisíc chlapčenských bozkov (Tillie Coleová)

Niekedy mám pocit, akoby sa so smutnými príbehmi roztrhlo vrece. Avšak práve takéto knihy zaznamenali v súčasnosti obrovský úspech. Možno aj pre hlbokú myšlienku, ktorú vo svojom vnútri nesú. V prípade Tisícich chlapčenských bozkov je to užívať si život, zanechávať si spomienky a vyťažiť z každej chvíle čo najviac. Spomínaná kniha sa do môjho povedomia dostala asi pred troma mesiacmi, keď som ju zahliadol na internetovej stránke vydavateľstva. V tom čase som netušil, že budem dnes písať o knihe, ktorá ma doslova vyšťavila. Rozosmiala, zarmútila, ale aj rozplakala. Síce to môže znieť ako klišé, hltal som stranu za stranou a žasol nad smutno-šťastným príbehom, ktorý autorka vytvorila. Vďaka príjemnému štýlu a hlbokému posolstvu, ktoré táto kniha nesie, sa z románu Tisíc chlapčenských bozkov stala jedna z najlepších kníh, ktoré som za posledné obdobie čítal.   

"Dávnejšie som jej povedal, že nemám žiadne tajomstvá. Nie pred ňou. Bola jediná osoba, ktorá ma dokonale poznala."

Rune a Poppy sa spoznali, keď mali päť rokov. Už po malej chvíli sa z nich stane nerozlučná dvojica. Poppy ale nadovšetko miluje aj svoju babku, o ktorú zanedlho prichádza. Babka jej ešte pred tým daruje napohľad obyčajný zaváraninový pohár plný papierových srdiečok. Jej úloha je jednoduchá. Má si na ne zaznamenať tisíc najkrajších bozkov, ktoré v živote dostane. Po niekoľkých rokoch sa cesty Runeho a Poppy rozchádzajú. Rune sa s rodičmi vracia späť do rodného Osla a hoci si s Poppy sľúbia, že budú každý deň v kontakte, Poppy sa zakrátko odmlčí. Neodpovedá na maily a nedvíha telefón. Rune zanevrie na celý svet, no keď po čase opäť prichádza do Ameriky, dozvedá sa pravdu. Tá však vôbec nie je taká, akú si predstavoval. 

"Nikdy predtým som sa o čas nezaujímal... či šiel rýchlo, alebo 
pomaly. Ale teraz to bolo naopak. Teraz som chcel, aby 
každá minúta trvala hodinu, aby hodina trvala dlho 
ako deň. Ale napriek mojim tajným prosbám čas 
bežal príliš rýchlo. Všetko bolo príliš rýchle."

Tisíc chlapčenských bozkov vyjde v slovenskom preklade v utorok 18. apríla, no už dnes si môžete prečítať na mojom blogu dvadsať stranovú ukážku z tejto knihy, ktorá ma primäla k tomu, aby som si román čo najskôr prečítal. Možno si získa aj vás, podobne ako sa jej to podarilo v mojom prípade. Už o malú chvíľu sa takisto môžete tešiť na recenziu tejto knihy. Na záver len dodám, že Tisíc chlapčenských bozkov je autorkinou prvou knihou pre mladých. Na konte má množstvo new-adultoviek a kníh pre dospelých, ako napríklad série Sweet Home, Hades Hangmen či Scarred Souls.


Zdroje obrázkov: zdroj, zdroj, zdroj

sobota, 1. apríla 2017

RECENZIA: Da Vinciho kód (Dan Brown)

Anjeli a démoni, Stratený symbol, Inferno, Da Vinciho kód... to sú názvy kníh, ktoré si množstvo čitateľov spája s menom Dan Brown. Práve ten patrí medzi najúspešnejších spisovateľov súčasnosti a jeho knihy boli preložené do viac než päťdesiatich jazykov. Keďže po vyššie spomínaných románoch siahajú prevažne dospelí fanúšikovia, ktorí obľubujú prepracované príbehy, vydavateľstvo Ikar sa rozhodlo Da Vinciho kód dostať aj do povedomia mladších čitateľov. Práve tento týždeň vyšlo nové vydanie Da Vinciho kódu pre mladých ‒ v mäkkej väzbe so sviežou obálkou.

Hneď na úvod sa musím priznať, že bola táto kniha prvým románom, ktorý som od Dana Browna čítal. Mal som síce rád záhady, ale nikdy som v sebe nenašiel to správne odhodlanie, ktoré by ma primälo k prečítaniu si autorových kníh. Informácia, že Da Vinciho kód vyjde v novej verzii, ma však zaujala natoľko, že som sa rozhodol dať knihe šancu. Myšlienka dostať úspešný román medzi mladých ľudí mi prišla ako vhodný nápad. Nedalo mi neporovnať si toto vydanie s pôvodným. Čo sa v knihe zmenilo?

Nábytok z čias Ľudovíta XVI. bol nahradený nábytkom z osemnásteho storočia; Citroen ZX, letiaci okolo Opery a cez Place Vendôme, zas policajným autom šinúcim sa Parížom. Ide teda iba o minimálne zmeny, ktoré si bežný čitateľ ani nevšimne. Okrem zmenenej obálky máte teda pocit, akoby ste čítali pôvodnú verziu. Treba však dodať, že román je doplnený o fotoprílohu, ktorá autenticky dotvára zážitok z čítania. Veľkou výhodou Dana Browna je, že písať naozaj vie ‒ a takisto ovláda spôsoby, ako udržať čitateľa v napätí. Hoci sa mi páčila viac druhá polovica románu, ktorá bola o poznanie dynamickejšia, autorovi sa vydarila aj tá prvá. Užijú si ju najmä tí, ktorí majú radšej opisy než akciu.

"Zaťal zuby od bolesti a pozbieral všetky svoje sily a schopnosti. Vedel, že obrovská úloha, ktorá ho čaká, si vyžiada každú sekundu života, ktorá mu ešte ostáva." 

Aj napriek tomu, že je kniha určená pre mladých, si však vyžaduje určitú dávku pozornosti, ktorá vám pomôže pri orientácií sa v pomerne zložitom príbehu. Ten je postavený na záhadách, avšak dotýka sa aj tém z Biblie, náboženstva či filozofie. Má teda potenciál zaujať širokú vrstvu čitateľov, tentokrát najmä tých mladších. Príbeh sa sústreďuje na vyšetrenie vraždy kurátora múzea Louvre. Profesor Robert Langdon, odborník na symboliku na Harvardovej univerzite, na mieste činu nachádza zarážajúce stopy. S pomocou francúzskej kryptologičky Sophie Neveuovej musí dešifrovať záhadné odkazy, ktoré ‒ ak sa im nepodarí rozlúštiť včas, môžu ostať navždy stratené v čase. 

"Zaplavovali ju spomienky. Spomenula si na svoju 
prvú návštevu chrámu a tieto spomienky
 napodiv sprevádzal nečakaný smútok." 

Da Vinciho kód nie je tak úplne obyčajnou knihou, no zároveň to nie je ani kniha pre každého. Na svoje si rozhodne prídu milovníci záhad a tajomstiev, ale takisto aj premyslenej zápletky, ktorá vás drží až do poslednej chvíle v napätí. Nedokážem povedať, či dielo zaujme aj mladých ‒ pretože knihy pre túto vekovú kategóriu sa poväčšine sústreďujú na iné témy. Oceňujem ale myšlienku, s ktorou vydavateľstvo prišlo, a takisto aj vydarenú obálku, ktorá dokáže zaujať čitateľa. Mňa teda rozhodne zaujala. 

nedeľa, 19. marca 2017

RECENZIA: Fantastické zvery a ich výskyt ‒ originálny scenár (J. K. Rowlingová)

Keď sa objavila na internete informácia, že J. K. Rowlingová pripravuje voľné pokračovanie Harryho Pottera (tentokrát však v podobe filmu), u mnohých ľudí to vyvolalo vlnu rozporuplných pocitov. Tie sa ešte väčšmi vyhrotili po správe, že z Fantastických zverov nebude iba jeden film, ale dokonca päť. Práve táto informácia u niektorých vzbudila presvedčenie, že ide iba o marketingový ťah s cieľom zarobiť na Potterovi čo najviac. Priznávam, že to tak mohlo vyznieť. Všetko sa ale zmenilo po premiére filmu Fantastické zvery a ich výskyt, ktorý mi doslova (aj keď to znie ako klišé) vyrazil dych. Sčasti ma ohúrilo aj obrovské plátno kina, ale to v porovnaní s ostatným hrá len malú úlohu. Vynikajúce herecké výkony, úplne nový čarodejnícky svet, množstvo dych berúcich efektov a v neposlednom rade skvelý námet, ktorý otvoril dvere ďalším filmovým pokračovaniam. Povedzme si ale na rovinu, čo iné by sme od obľúbenej J. K. Rowlingovej mohli čakať? O to viac ma potešilo, že sa vydavateľstvo Ikar rozhodlo vydať aj slovenský preklad originálneho scenára, ktorý sa do kníhkupectiev dostal minulý mesiac. Aký je jeho prínos pre fanúšika?

V prvom rade musím povedať, že som si knižku všimol v kníhkupectve už z diaľky. Obálka totiž pozostáva z množstva zlatých ornamentov, ktoré pôsobia luxusným dojmom. Ornamentami to však nekončí, keďže si dali grafici záležať aj na jednotlivých stranách, ktoré disponujú desiatkami ilustrácií. Bolo vidieť, že ide o netradičné dielo  ‒ a nielen po grafickej stránke. Osobne mi tento scenár pomohol v chápaní určitých súvislostí. Hoci množstvo mojich známych tvrdilo, že si radšej pozrú film, ako prečítajú scenár, musím s nimi nesúhlasiť. Podobne ako film, aj kniha mala svoje čaro a dobre sa čítala. Najmä ak ste film ešte nevideli, a teda musíte pri čítaní zapojiť svoju fantáziu ‒ a vytvoriť si vlastnú verziu celého príbehu. Nedá mi nespomenúť čarovnú príručku s množstvom fotografií, ktorá vyšla ešte v novembri. Tá mi takisto pomohla v pochopení jednotlivých súvislostí medzi postavami, ktoré som si počas dvojhodinového filmu uvedomiť nestihol.

A o čom je vlastne prvý diel Fantastických zverov? Dej sa odohráva päťdesiat rokov pred začiatkom príbehu Harryho Pottera a sleduje osudy Mloka Scamandera, ktorý už od detstva miloval čarovné tvory z celého sveta. Vždy bol presvedčený, že treba tieto tvory chrániť. V zime roku 1926 prichádza so svojím čarovným kufríkom do New Yorku. Tam sa plánoval zdržať len krátko, no náhodná zámena jeho kufríka, z ktorého unikne niekoľko fantastických zvierat do mesta, jeho plány zmení a všetkým spôsobí veľké starosti... Či sa mu tvory podarí zachrániť a takisto aj zbaviť mesto prízraku, ktorý demoluje domy, rozbíja okná a zabíja ľudí, už budete musieť zistiť sami. Za seba môžem povedať, že Fantastické zvery niekoľkonásobne prekonali moje očakávania a považujem ich za jeden z najlepších filmov, ktoré som za posledné roky videl.

Kúpa tejto knihy je vhodnou investíciou v prípade, ak si vás získalo filmové spracovanie Fantastických zverov a chcete si niektoré scény spätne pripomenúť. Takisto je vhodnou kúpou aj vtedy, ak sa tento film ešte len chystáte vidieť, no chcete si vytvoriť aj vlastnú verziu daného príbehu. Ďalším dôvodom môže byť spracovanie knihy, ktoré vám spríjemní čítanie a doplní vašu zbierku. Dopredu prajem pekné čítanie. Na záver len dodám, že druhý diel je predbežne plánovaný na november 2018. Azda sa ho dočkáme čo najskôr. :-)

Hľadáš niečo konkrétne?

O mne

Moja fotka

Mám 21 rokov a študujem žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Na to, aby ste ma spoznali lepšie, vám postačí začítať sa do mojich príspevkov, alebo ma kontaktovať v správe.

Kontaktujte ma

Partneri blogu

Sleduj pomocou bloglovin

Follow on Bloglovin

Následníci

Ďakujem Vám!

Stránka získala ocenenia Blog dizajn 2013 a 2014, takisto aj titul Ńuchal roka 2014. Ďakujem za podporu!

Archív blogu

Zobrazenia blogu

All rights reserved.
Copyright © Dominik Petriska 2011-2013. Používa službu Blogger.